Včera som pozerala film Pýcha a vášeň. Krásna mladá žena je tlačená do manželstva s mužom, ktorého nemiluje – len preto, aby zabezpečila svoju pôvodnú rodinu. Mala prevziať zodpovednosť za všetkých. Mala sa obetovať.

Usmievala som sa. Lebo som to poznala, až príliš dobre. Počas mnohých životov, sa niekedy robia takéto veci, ale je to správne z pohľadu duše?

Tento vzorec sa mi opakoval, doslova cez storočia.

V roku 1492 som bola mladá židovská žena, patrila som medzi Sephardských židov (Sephardic Jews Sephardim) v Andalúzii. V tej dobe, nastali ťažké časy, kráľ týchto ľudí vyzval konvertovať, alebo museli odísť zo svojich domovov. Tým ktorý konvertovali na kresťanstvo, vtedajší kráľ zmenil meno. Niečo obdobné sa stalo, v tom živote aj mne. Prevzali ma možno do iného rodu „pod ochranu“ a krátko nato ma aj tak po súde v rámci inkvizície zavraždili. ( film Meč spravodlivosti – ak by ste sa zaujímali o toto obdobie). Správali sa ku mne neúctivo, ako k niečomu, čo sa dalo použiť a zahodiť.

V inom živote vo Francúzsku som bola kráľova milenka. Cez moju pozíciu som zabezpečovala svoju rodinu, hlavne brata. Keď zomrel v mladom veku, prevzala som zodpovednosť, aj za jeho vdovu a deti. On získal všetko ľahko, tituly, majetok, ženu. Ja som dávala. Ženy nemohli mať majetky a kráľ obdarovával príbuzných, svojej milenky, nič nezvyčajné.

V tomto živote sa to zopakovalo takmer do detailu.
Dávala som. Oni brali.
Žila som v nedostatku, zatiaľ čo niekto iný šliapal po mojom chrbáte, kolo sa krútilo a opakovalo sa znova to isté. Opäť som mala niesť zodpovednosť za všetkých – za matku, za rodinu, za „spravodlivý“ obraz.

Až kým som nepovedala dosť.

Karmický mechanizmus je jasný:

Keď raz začneš brať zodpovednosť za druhých, na úkor svojej vlastnej duše, vzorec sa opakuje.

Duša sa učí cez extrém:

Raz si obeťou, ktorá musí mlčať a obetovať sa.

Raz si tou, ktorá dáva moc a postavenie iným.

Až kým nepríde moment, keď povieš: „Už nie. Teraz si beriem svoju moc späť.“

Nie je to egoizmus.
Je to uzavretie karmického cyklu.

V tom filme Pýcha a vášeň táto žena, nakoniec manželstvo odmietla. Nestala sa obeťou rodiny. Stala sa slávnou spisovateľkou. A ja som sa pri tomto závere pochopila, že presne toto je moja cesta teraz. Krásny film, ona ako jemná poetická duša, čistá nevinnosť a dokázala to, veľmi múdra žena.

Prečo je dôležité prestať brať zodpovednosť za iných?

Lebo kým ju berieš ty, oni sa ju nikdy nenaučia niesť sami.

Lebo tvoja energia odchádza von a ty zostávaš vyčerpaná a v nedostatku.

Lebo tým udržiavaš starý karmický tanec, v ktorom si raz obeťou, raz záchrancom, nikdy nie si slobodná.

Keď som prestala dávať tam, kde sa to bralo ako samozrejmosť, stalo sa niečo dôležité:
Vrátila sa mi moja sila.
Vrátil sa mi hlas.
A začala som vytvárať to nové, kde dávam len z prebytku a len tým, ktorí sú pripravení brať zodpovednosť sami za seba. Cieľom je rovnováha.

Ak aj ty poznáš tento vzorec:

Ak si celý život niesla všetkých na svojich pleciach…
Ak si sa obetovala za rodinu, partnera, rodičov…
Ak cítiš, že ťa to už vysáva a ty stále žiješ v nedostatku…

Toto je tvoje pozvanie.

Prestaneš brať zodpovednosť za všetkých.
Začneš niesť zodpovednosť za seba.
A svet sa ti začne vracať – nie ako dlh, ale ako prebytok.

Ja som to už urobila.
Odchádzam očistená.
A idem ďalej ako žena, ktorá už nikdy nebude platiť svojou energiou za to, aby boli iní spokojní. Lekcia pochopená, každý si nesie svoju zodpovednosť sám za seba. Aby nastala rovnováha v dávaní aj prijímaní, aby som bola slobodná, vnútorne spokojná.

Ak cítiš, že je čas aj pre teba uzavrieť tento cyklus, napíš mi.
Spoločne to uvoľníme.

S láskou a pochopením,
Sára